Jedenásta strana z denníka Samuela

Autor: Tomáš Petrík | 18.9.2012 o 7:56 | (upravené 18.9.2012 o 9:58) Karma článku: 5,76 | Prečítané:  246x

- Kam ideš? Zasa nezostaneš na večeru? - spýtala sa Samuelova mama. - Mami už som ti niekoľkokrát rozprával, že sa nemáš do mňa starať! - vykríkol Samuel a zabuchol za sebou dvere.

 

Matka  zostala ticho stáť pri sporáku v kuchyni. Bola veľmi nešťastná z drzého prístupu svojho syna až sa pustila do plaču. Samuel bol jediný koho mala a aj napriek tomu si s ním dobre nerozumela. Stále si kládla otázku, či to čo robí, robí správne, či práve ona nerobí chybu čím svojho syna nejakým spôsobom neterorizuje alebo či práve ona nemá práve ten drzý prístup. Chlapec sa zmenil od vtedy, čo mu zomrel otec. Tvári sa, že pojedol všetku múdrosť sveta. Možno práve tým chce už v takto ochudobnenej rodine o jedného člena zastúpiť úlohu chlapa aby si matka nepripadala sama. Vedzte ale, že je to troška divný prístup preukazovania mužnosti v komunikácií medzi synom a matkou. Samuel viní Boha zato, že jeho otec tu už nie je. Takto mladý človek si kladie otázky, či je Boh spravodlivý, či je tento svet spravodlivý, prečo je to tak?!

Večera bola hotová. Mama si samotná sadla za stôl a snažila sa niečo zjesť. Nejako jej to ale nešlo, pretože sa trápila nad synovým vyčíňaním. V hlave milióny otázok no žiadna jasná odpoveď, prečo je to tak, prečo to nie je inak?

Samuel si zapálil cigaretu a smeroval k jazeru, aby sa zamyslel nad svojím životom. Dnes je jeho deň D, teda deň depresie. Znova a znova, každú voľnu chvíľu myslieť na množstvo filozofických otázok. Čo sa premieta v hlave sedemnásť ročného chlapca týždeň po smrti vlastného otca?

Samuel sa pri dlhom čakaní zahľadel do jazera. Začal sám uvažovať nad svojou mamou. Pomedzi jeho myšlienky mu v hlave zneli čudné hlasy akoby mu niekto chcel niečo povedať. Zrazu mu istý hlas v hlave pošepkal

- Samuel, choď domov. Tvoja mama ťa potrebuje. - Tento hlas mu bol veľmi povedomý, akoby mu to hovoril jeho otec. Pozrel sa na nebo a videl, že slnko už zapadá.

- Už je neskoro. - povedal si. Vstal z lavičky a šiel domov. Len čo otvoril dvere, uvidel svoju mamu sediacu pri stole. Bolo nachystané pre dvoch a mama sa svojej porcie takmer nedotkla.

- Mama. - zaznel Samuelov hlas. Mama sa pozrela zaplakanými očami na chlapca a povedala mu - Večera je už hotová. Sadni si synu. - Chlapec si sadol za stôl a po chvíli ticha povedal

- Prepáč Mami, že často zabúdam na teba. -

- Nie je čo odpúšťať Samuel. To asi ja mám len veľa zbytočných otázok. -

Chlapec videl zronené srdce svojej mamtky a tak jej začal rozprávať. - Mami, možno si si takého syna ako som ja nepredstavovala. Nesúď ma prosím tak náhle, občas to nie som ja.

V skutočnosti ťa mám veľmi rád ale mojou chybou je, že nie som si vedomý takmer žiadnej svojej chyby. Mám rád, keď sa môžem celkom otvorene porozprávať. Odteraz sa budeme stále rozprávať. Buď šťastná a budem aj ja. - Mama sa na chlapca pousmiala a bola šťastná. Samuel vstal od stola a povedal mame - K veľkým ľudom sa ťahajú bolesti ako búrka k vrchom a ty si veľký človek. Škoda je len, že tou tvojou bolesťou som práve ja. Mami sľubujem ti, že budem lepším synom. - Po týchto slovách šiel chlapec spať do svojej izby a mame opäť vyšli slzy z očí. Tento krát však od šťastia. Viete, so šťastím je to ako so slnkom, i tieň musí byť, aby sa človek cítil dobre. A hoci dnes Daniel – jeho najlepší kolega neprišiel do parku k jazeru, Samuel tým vôbec nebol zarmútený. Mal totiž možnosť spoznať trápenie svojej mami, hoci to trápenie je vlastne on sám. Dnes pomohol svojej mame, aby nestratila vieru a nádej na jeho zmenu, pretože ak stratí nádej, zabudne na svoje sny a to Samuel naozaj nechce.

Dnes večer si kľakol k posteli a začal rozprávať - Bože, budem sa tváriť, že som ti odpustil za to, že si mi vzal otca. Budem sa tváriť, že ma to vôbec nebolí a budem sa tváriť, že si môj priateľ. Tak či onak ti chcem poďakovať za dnešný deň a za tú správu od môjho otca, že ma mama potrebuje. Prosím Pane, mysli na mňa a nevezmi mi i mamu, pretože je to môj poklad. Amen.- Potom si Samuel ľahol a tvrdo zaspal. Nech spí a sníva, pretože svet snov je len svet náš a tam získavame najviac inšpirácií a šťastia. Nech sa mu sníva o jeho jedinom poklade, nech sa mu sníva o láske mamy.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?